ROZPIS RODÍN NA UPRATOVANIE KOSTOLA - Mengusovce:
Rok 2022:
August r. Šalingová 98, Saunders 175, Rožárová 97
September r. Stromková 101, Gallová 107, Slivková 108
Október r. Šalingová 52, Basariková 73, Pichnarčíková 118
November r. Šalingová 139, Konkoľová 140, Šalingová 141
December r. Jarošová 43, Jarošová 185, Froncová 193
Rok 2023:
Január r. Gallová 50, Šoltisová 68, Holmoková 117
Február r. Gallová 131, Šoltisová 104, Hájná 168
Marec r. Šoltisová 69, Skokanová 192, Šuligová 147
Apríl r. Bodnárová 149, Stromková 88, Krejnusová 56
Máj r. Šándorová 57, Vojčíková, Michaláková 100
Jún r. Repčíková 48, Štrauchová 25, Novotná 49
Júl r. Gallová 59, Alexajová 137, Gallová 122
August r. Basariková 197, Šoltisová 202
Členstvo v cirkevnom zbore
Členstvo v cirkevnom zbore upravujú cirkevno-právne predpisy.
-
Krst dieťaťa sa vykonáva v krátkom čase po jeho narodení. V odôvodnených prípadoch možno dieťa pokrstiť aj v neskoršom veku. Nepokrstenú osobu, ktorá požiada o prijatie do Evanjelickej cirkvi, treba pokrstiť i v dospelom veku.
Pokrstené dieťa sa stáva členom cirkevného zboru jeho rodičov alebo jedného z nich. Dospelá osoba prijatá do Evanjelickej cirkvi sa stáva členom cirkevného zboru, v ktorom sa jej prijatie uskutočnilo.
Členstvo v Evanjelickej cirkvi zaniká vystúpením, vylúčením, úmrtím a vyhlásením za mŕtveho.
Práva a povinnosti člena cirkvi:
Člen Evanjelickej cirkvi má najmä tieto práva:
-
zúčastňovať sa na činnosti cirkvi, predovšetkým cirkevného zboru
-
zúčastňovať sa na službách Božích a prijímať prostriedky milosti
-
žiadať duchovnú a materiálnu pomoc v núdzi a využívat služby cirkevnej charity
-
voliť a byť volený do cirkevných orgánov (Právo voliť a právo hlasovať na zborovom konvente nadobúda člen cirkvi po dovŕšení plnoletosti. Právo byť volený do cirkevných orgánov nadobúda člen cirkvi, pokiaľ cirkevná ústava neustanovuje inak, dovŕšením 21 rokov)
-
predkladať žiadosti, návrhy a podnety cirkevným orgánom a cirkevným predstaviteľom
-
zúčastňovať sa na zasadnutiach zborových konventov, vyjadrovať sa k veciam, ktoré sú predmetom ich rokovaní a hlasovať o nich
-
domáhať sa ochrany svojich práv pred cirkevnými orgánmi a cirkevnými súdmi
Všetci členovia Evanjelickej cirkvi bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka, sociálneho a spoločenského postavenia majú rovnaké práva.
Člen Evanjelickej cirkvi má najmä tieto povinnosti:
-
zúčastňovať sa na službách Božích a prijímaní sviatostí
-
žiť príkladným kresťanským životom v rodine i v spoločnosti a vychovávať svoje deti v evanjelickom duchu
-
rozširovať a prehlbovať svoje duchovné vedomosti, zúčastňovať sa na náboženskej výchove a konfirmačnej príprave
-
zúčastňovať sa na činnosti cirkvi, najmä v cirkevnom zbore a prispievať na úhradu nákladov tejto činnosti
-
uhrádzať cirkevný príspevok
-
podľa svojich schopností a možností plniť úlohy a funkcie v cirkvi
-
dodržiavať ustanovenia cirkevnej ústavy, cirkevné zákony a nariadenia, plniť rozhodnutia cirkevných orgánov a cirkevných predstaviteľov a podrobiť sa rozhodnutiam cirkevných súdov
Krst svätý
Krst je priznaním sa k viere v Boha, v Ježiša Krista, prijatie Ducha Svätého a zároveň symbolizuje Božie prijatie. Pôsobí teda odpustenie hriechov, oslobodenie od večnej smrti, dáva radosť všetkým, ktorí veria tomu, čo hovorí Písmo Sväté. Voda symbolizuje kúpeľ znovuzrodenia v spojitosti s Božím slovom a vierou. Prenesene sa ním topí starý Adam (hriešny človek). Každý deň má z nás povstať nový človek, ktorý túži žiť pred Bohom v spravodlivosti a čistote.
Potrebné dokumenty:
-
rodný list dieťaťa
-
občianske preukazy rodičov a krstných rodičov
Všeobecné informácie:
Sviatosť krstu svätého prisluhuje ev. a. v. cirkev deťom (dojčaťom), deťom do konfirmačného veku, ako aj mládeži (nad konfirmačný vek) a dospelým, za týchto podmienok:
Krst detí (dojčiat)
a) O krst dieťaťa musia požiadať rodičia, alebo aspoň jeden rodič osobne. Duchovný pastier (farár) je povinný viesť s rodičmi a krstnými rodičmi pastorálny rozhovor o význame, zmysle a záväznosti krstu svätého. Zistí, čí sú rodičia pokrstení, konfirmovaní a cirkevne zosobášení. Ak z rozhovoru vyplynie, že tieto podmienky nespĺňajú, vedie rodičov k rozhodnutiu, aby pred krstom dieťaťa boli oni sami najprv pokrstení (konfirmovaní) a ich manželstvo evanjelicko-kresťanským spôsobom požehnané. Krst sa neprislúži, ak aspoň jeden z rodičov nebude pokrstený, a ak krstní rodičia nedostanú od rodičov (alebo pestúnov, vychovávateľov) písomné právo vychovávať dieťa vo viere. Vo zvláštnych prípadoch udelí výnimku príslušný senior.
b) V prípade, že krst žiadajú starí rodičia alebo príbuzní, duchovný pastier rozhodne o prislúžení krstu na základe posúdenia predpokladov pre krst a výchovu dieťaťa v rodine a v spolupráci s cirkvou. V každom prípade do 15 rokov dieťaťa je potrebný súhlas zákonného zástupcu.
c) Krstní rodičia majú byť zásadne ev. a. v. V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi. Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov – krstných rodičov aj cirkevne zosobášení. Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení. Krstným rodičom nemôže byť ten, kto nemá pokrstené vlastné deti, alebo deti krstného rodiča ev. a. v. nasledujú vierovyznanie neevanjelického rodiča. Po vekovej stránke za krstných rodičov z ev. a. v. cirkvi možno prijať člena po konfirmácii. Ak rodina trvá na krstných rodičoch, ktorí nespĺňajú horeuvedené predpoklady, navrhne kňaz rodine popri týchto krstných rodičoch ďalších spomedzi členov cirkevného zboru, ktorí prijmú túto úlohu menom cirkevného zboru.
d) Pri krstne detí slobodných matiek vyžaduje sa u matky dieťaťa jej vlastný krst a konfirmácia.
e) Pri výkone krstu musia byť osobne prítomní rodičia a krstní rodičia dieťaťa. S ich neprítomnosťou možno súhlasiť len z veľmi vážnych dôvodov.
f) Ak sú krstní rodičia (jeden z nich) v čase krstu dieťaťa vzdialení, alebo z iných dôvodov neprítomní, zastupujú ich náhradní krstní rodičia (za tých istých podmienok), ktorých treba zapísať do matriky po riadnych krstných rodičoch ako zastupujúcich.
g) Pri skúmaní cirkevnoprávnych predpokladov tých, čo nie sú členmi cirkevného zboru, v ktorom sa krst koná, musia títo predložiť doklady o krste, konfirmácii, prípadne o cirkevnom sobáši.
h) Celý cirkevný zbor modlitebne a konkrétnou pomocou podporuje duchovný rast pokrsteného.
Krst detí do konfirmačného veku
a) Pri krste detí do konfirmačného veku (12 rokov) platia podmienky ako pri krste detí (dojčiat).
b) Analogicky platia podmienky pre krstných rodičov ako pri krste detí – dojčiat.
c) V pastorálnom rozhovore s rodičmi takého dieťaťa duchovný pastier pripraví dieťa ku krstu primerane veku dieťaťa, aby mohlo samo chápať a priznať sa k daru Božej milosti v krste.
d) Ak je dieťa v konfirmačnom veku, možno ho najprv pokrstiť a potom zapojiť do konfirmačnej prípravy, alebo najprv zapojiť do konfirmačnej prípravy (s ostatnými konfirmandmi) a potom po vyznaní viery pred konfirmáciou pokrstiť.
Krst mládeže a dospelých
a) Mládež (od konfirmačného veku) a dospelých možno pokrstiť len po predchádzajúcej príprave (rozsah konfirmačnej látky).
b) Úrad krstných rodičov v týchto prípadoch nahradia dvaja svedkovia, pre ktorých však platia rovnaké podmienky ako pri krstných rodičoch.
Miesto krstu
Krstiť treba zásadne v chráme, pokiaľ možno v rámci služieb Božích. Zo závažných dôvodov možno krstiť aj v zborovej miestnosti, alebo na inom primeranom mieste. V prípade ohrozenia života dieťaťa možno krstiť aj v nemocnici alebo domácnosti.
Krsty z iných cirkevných zborov
Zásadne nemožno krstiť deti z iných cirkevných zborov (ako i mládež a dospelých). V prípade, že je farár o takú službu požiadaný, je povinný pred krstom vyžiadať si ku krstu súhlas od farára zboru, do ktorého dieťa podľa trvalého alebo prechodného pobytu rodičov patrí (viď Cirkevná ústava).
Svedectvo o krste
Po vykonaní krstu je duchovný pastier (farár) povinný odovzdať rodičom svedectvo o krste dieťaťa, ako aj o každom vykonanom krste (mládež, dospelí).
Krst dieťaťa inoveriacich rodičov
Krst dieťaťa inoveriacich rodičov je možný len po predchádzajúcom súhlase (dišpenz) dištriktuálneho biskupa.
Besiedka
Deti sa stretávajú vždy v nedeľu o 17:00 na fare (okrem prázdnin). Zaujímavým a pre deti pútavým spôsobom sa preberajú biblické príbehy. Deti vystupujú počas niektorých príležitostí so svojím programom aj na službách Božích. Besiedka je určená pre deti vo veku 4-12 rokov.
Konfirmačná príprava
Konfirmačná príprava je určená pre členov zboru vo veku nad 12 rokov. Konfirmačná príprava je dvojročná, prebieha pod vedením zborového farára. Prihlášku na konfirmačnú prípravu je potrebné podať vždy na začiatku školského roka na farskom úrade.
Konfirmácia je potvrdením krstnej zmluvy a osobným vyznaním viery, ktorú za nás vyznávali pri krste rodičia a krstní rodičia.
Konfirmácia je slávnostné prijatie pokrstenej mládeže, resp. pokrsteného dospelého medzi dospelých členov cirkevného zboru.
Pri konfirmácii:
1) osobne vyznávame vieru v Pána Boha
2) sľubujeme vernosť Bohu i spoločenstvu Evanjelickej cirkvi.
Konfirmovaní sa stávajú dospelými členmi cirkvi. Môžu sa zúčastňovať na Večeri Pánovej, byť krstným rodičom, alebo po dovŕšení 18. roku života svedkom pri sobáši. Od 18 roku života majú v cirkvi volebné právo. Volení do funkcií môžu byť podľa cirkevno právnych predpisov, najskôr od 21. veku života.
Konfirmačnú prípravu absolvujú členovia cirkvi vo veku nad 12 rokov. Príprava je spravidla dvojročná.
Konfirmovaní môžu byť aj dospelí! Vyučovanie (konfirmačná príprava) prebieha formou pastorálnych rozhovorov.
Dvojročná konfirmačná príprava sa rozumie v rozsahu 80-100 vyučovacích hodín. Pri príprave starších alebo dospelých je potrebné primeraným spôsobom obsiahnuť celú konfirmačnú látku.
Pri zápise ku konfirmačnej príprave zisťuje kňaz, či dieťa absolvovalo školskú náboženskú výučbu. V prípade, že dieťa neabsolvovalo školskú náboženskú výučbu a nenavštevovalo detské služby Božie (besiedku), je program jeho prípravy doplnený o zameškané časti.
Večera Pánova
Sviatosťou zmierenia je svätá Večera Pánova, ktorú ev. cirkev využíva ako prostriedok Božej milosti. Ustanovená bola Pánom Ježišom Kristom a On sám stanovil aj jej viditeľné znaky. Slová ustanovenia máme v Biblii, v Evanjeliu podľa Matúša 26. kapitola 26-28: „ Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: „ Pite z neho všetci! Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ paralela je aj 1.Korintským 11, 23-25, zatiaľ čo sú sviatosťou krstu svätého začleňovaní do Kristovej cirkvi, Večera Pánova je pokrmom a nápojom na posilnenie viery. Je pokrmom a nápojom pre večný život. Prisluhuje sa podľa rozkazu Pána Ježiša pod obojím spôsobom (chlieb a víno). Slúži na pestovanie jedinej Kristovej cirkvi a spoločenstve kresťanov v celom svete. Zároveň je pripomenutím pamiatky Pánovej smrti za náš hriech. Je aj pomocou pre konkrétny život veriaceho v spoločenstve iných veriacich. Je viditeľným, oživujúcim spojením veriaceho človeka s Pánom Bohom- v tomto zmysle je nenahraditeľným a maximálne potrebným prostriedkom vedúcim ku konečnému víťazstvu.Ku Večeri Pánovej máme pristupovať po zmierení s ľuďmi,napravením neprávostí,odpustením vinníkom,...a nie len formálne.
Večere Pánovej sa môžu zúčastniť konfirmovaní členovia cirkevného zboru ako aj iní kresťania.. Pristupovanie k Večeri Pánovej je osobnou požiadavkou veriaceho, ktorá vychádza z toho, že tu dochádza k najlepšiemu stretnutiu s Pánom Ježišom. Večera Pánova je prisluhovaná pravidelne na službách Božích v chrámoch, - v advente, na začiatku Nového roka, v pôste, v nedeľu pokánia.... Večeru Pánovu môžeme prislúžiť aj v domácnosti s rovnakým cieľom- na posilnenie viery, odpustenie hriechov a upevnenie jednoty cirkvi. V tomto súvise treba zároveň hovoriť o potrebe schádzať sa v domácom kruhu pri Večeri Pánovej. Takéto spoločenstvo znamená aj určité zavŕšenie duchovného života v rodine. Táto možnosť je však málo využívaná. Je to isto aj preto, že domáce pobožnosti prestali existovať a tak sa stratila aj možnosť prislúženia Večere Pánovej v domácnosti. Dnes sa s predstavou Večere Pánovej v domácnosti spája predstava tzv. „posledného pomazania“. Večera Pánova v domácnosti však v žiadnom prípade nie je poslednou službou cirkvi človeku, keby aj ležal na smrteľnom lôžku. Je posilnením viery človeka. Večera Pánova je najväčším sviatkom kresťanského spoločenstva, najlepšou možnosťou spojiť sa osobne s našim Pánom a tak sa uistiť o tom, že sme boli zachránení z otroctva hriechu a smrti. Využívanie tohto daru je preto tiež hlavným poznávacím znamením života kresťanského spoločenstva alebo osobného života viery jednotlivca. Funkciu prípravného aktu Večere Pánovej plní v súčasnosti v našej liturgickej časti spoveď. Pri nej odpovedajú všetci ľudia, ktorí pristupujú k Večeri Pánovej na spovedné otázky naraz, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Spovedá sa pri nej človek Bohu, podmienkou nie je ušná spoveď kňazovi. Tá nie je vylúčená, nie je však povinná! Spoveď má podnecovať ku viere a pre Večeru Pánovu je práve viera v Božiu milosť pravou podmienkou a teda povzbudenie vo viere je prípravou pre prijatie Večere Pánovej.
Cirkevný sobáš
V našej cirkvi je kresťanský sobáš doživotný sľub muža a ženy, pred Pánom Bohom a v prítomnosti kresťanských svedkov, v zmysle Ježišových slov: „Čo Boh spojil, človek nerozlučuj“ (Mt. 19,6)
Právo na kresťanský sobáš má každý člen nášho cirkevného zboru. Mal by spĺňať podmienky, ako je konfirmácia, byť slobodný, prípadne vdovec, vdova. ECAV uznáva každé manželstvo muža a ženy uzavreté v ktorejkoľvek kresťanskej cirkvi alebo pred štátnymi úradmi za plnohodnotné a plnoprávne. Preto ak sa rozhodnú zosobášiť osoby opačného pohlavia a jeden z nich je rozvedený – udeľuje výnimku pre cirkevný sobáš dištriktuálny biskup.
O evanjelický sobáš musia požiadať snúbenci v dostatočnom časovom predstihu (cca 3 – 4 mesiace pred zamýšľaným termínom sobáša). Prísť je potrebné ešte pred podaním žiadosti na matričnom úrade. So sobášiacim farárom si dohodnú termín sobáša. Podrobnosti o obrade a potrebných náležitostiach snúbencov bude informovať na prvom stretnutí.
Stretnutie s kňazom je potrebné dohodnúť najlepšie niekoľko dní vopred.
Všeobecné informácie:
(1) O cirkevný sobáš musia požiadať snúbenci v dostatočnom časovom predstihu ešte pred podaním žiadosti na matričnom úrade, pričom musí byť vopred dohodnutý aj termín sobáša. Cirkevnému sobášu predchádza povinná pastorálna príprava.
(2) Sobášiaci farár dbá, aby bol zachovaný postup podľa občianskeho zákona.
(3) Cirkev sobáši svojich pokrstených a konfirmovaných členov. Ak neboli konfirmovaní, je potrebné snúbencov konfirmovať ešte pred sobášom.
(4) Ak je jeden zo snúbencov bez vyznania, alebo odmietne konfirmáciu, pretože nemôže vyznať vieru, použije sa pre neho text prísahy (sľubu) uvedený v Agende pre nekresťanského partnera.
(5) Podobný postup sa zachová pri sobáši, ak je jeden zo snúbencov príslušníkom iného než kresťanského náboženstva.
(6) Sobášiaci v rámci pastorálnej prípravy oboznámi snúbencov s poriadkom sobášneho obradu a vysvetlí im zmysel jeho jednotlivých častí , manželstva, výchovy detí.
(7) Sobáš sa koná vždy v chráme za prítomnosti svedkov, ktorí po sobáši spolu s novomanželmi podpíšu zápisnicu. Svedkovia musia byť ev. a. v., konfirmovaní. V odôvodnených prípadoch môže byť jeden zo svedkov členom inej kresťanskej cirkvi. Svedkom pri evanjelickom sobáši nemôže byť nekresťan.
(8) V mimoriadnych prípadoch (nemoc, iná nepredvídaná udalosť) môže sa konať cirkevný sobáš aj mimo chrámu (zborová sieň a pod.)
(9) Sobáše sa neodporúčajú v advente a v pôste, v predvečer výročných slávností, kajúcich dní a podobne. Sobáš rozvedených je možný len po súhlase (dišpenz) dištriktuálneho biskupa. Súhlas žiadajú do manželstva vstupujúci cestou farského úradu, po predložení rozsudku o rozvodovom konaní.
(10) Pri konfesijne zmiešaných manželstvách v rámci pastorálnej prípravy je potrebné viesť snúbencov k dohode, že v prípade narodenia detí z ich manželstva, budú tieto pokrstené a vychovávané v ev. a. v. cirkvi. Túto dohodu potvrdia podpisom v sobášnej zápisnici. Treba poukázať na všetky úskalia toho, ak by sa nevedeli jednoznačne dohodnúť – aby deti podľa pohlavia nasledovali náboženstvo svojich rodičov.
(11) K sobášu kňaza, diakona, poslucháča teológie, ktorý chce konať službu v cirkvi, je potrebný pastorálny rozhovor s jedným z biskupov a súhlas zboru biskupov na základe prehlásenia, že manželstvo nebude prekážkou pri ustanovení kaplána. Manželský partner musí byť ev. a. v. Výnimku povoľuje zbor biskupov. Sobáš rozvedeného kňaza, diakona, alebo i poslucháča teológie povoľuje zbor biskupov.
(12) Spolupráca ev. kňaza pri ekumenickom sobáši je možná len na základe medzicirkevných dohôd.
(13) Miesto tzv. ohlášok sa odporúča oznámiť zboru konanie sobáša.
(14) Ak by sa sobáš konal z akýchkoľvek dôvodov mimo územia zboru (zborov), do ktorého (ktorých) prislúchajú snúbenci, potrebný je predchádzajúci súhlas zborového farára jedného z nich. Zápis do matriky sobášených (pod číslom) uvedie sa v tom zbore, z ktorého farár dal súhlas k sobášu; záznam bez poradového čísla v matrike zboru, v ktorom sa sobáš konal. Záznamy zabezpečí sobášiaci farár.
(15) Ak bol sobáš vykonaný občianskym spôsobom, je možné po pastorálnej príprave požehnanie manželstva evanjelicko-kresťanským spôsobom (viď Agenda).
(16) Každý sobáš (aj požehnanie manželstva) sa zapisuje do zborovej matriky sobášených. O vykonaní sobáša dáva cirkevný zbor osvedčenie s podpisom sobášiaceho farára. Do poznámok sa uvedie, či išlo o sobáš, alebo požehnanie manželstva.
(17) O každom sobáši (i požehnaní manželstva) napíše sa osobitná zápisnica, podpísaná manželmi, svedkami a sobášiacim farárom, ktorá zostane na farskom úrade.
(18) ECAV pripúšťa len sobáš osôb rôzneho pohlavia. Vylučuje požehnanie spolužitia ľudí rovnakého pohlavia (homosexualita), ako aj spolužitia druha a družky.
Cirkevný pohreb
Je určený pre členov cirkevného zboru alebo pre tých, ktorí sa rozhodnú dať pochovať evanjelicko – kresťanským spôsobom. Úprava na konanie evanjelických pohrebov vychádza zo zásadného teologického stanoviska a poznania, kto je subjektom a objektom pohrebu – subjektom je cirkevný zbor. On vykonáva pohreb a nie rodina. Rodina len požiada o jeho konanie. Objektom pohrebu je pohrebné zhromaždenie, ktorému sa zvestuje Božie slovo a ktoré ďakuje za to, čo Boh vykonal cez odchádzajúceho.
Cirkevný pohreb sa koná na základe žiadosti a osobnej návštevy zarmútenej rodiny na farskom úrade.
Potrebné dokumenty:
-
list o prehliadke mŕtveho
-
žiadosť o evanjelický cirkevný pohreb
Všeobecné informácie:
-
Keďže cirkevný zbor vykonáva pohreb, zásadne pohreb nemožno odmietnuť žiadnemu členovi cirkvi. Liturgická podoba každého pohrebu sa riadi pohrebnou agendou.
-
Cirkevný zbor nevykoná pohreb tomu, kto vystúpil z evanjelickej cirkvi, alebo bol z nej vylúčený na základe platných cirkevných zákonov a nariadení.
-
Pri pohrebe samovrahov, resp. ťažkých prípadov ľudí, ktorí žili pohoršlivo, vzhľadom na charakter a podstatu evanjelického pohrebu, treba konať pohreb normálnym spôsobom.
-
Ak zosnulý člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-zborové potreby (cirkevný príspevok), upozorní duchovný pastier v pastorálnom rozhovore pozostalých na potrebu splniť tieto povinnosti.
-
Pri prevoze mŕtveho tela do iného cirkevného zboru na pochovanie, koná sa len jeden pohreb.
-
Zvonenie pri pohrebe nie je poctou mŕtvemu. Zvonením cirkevný zbor oznamuje, že zomrel člen zboru. Do dňa pohrebu zvoní sa denne najviac dvakrát, pri samotnom pohrebe (rozlúčke) podľa miestnych zvykov. Používanie zvonov pri občianskych pohreboch je vylúčené (vzhľadom na charakter – podstatu zvonenia)!
-
Používanie zvonov pri pohreboch členov iných cirkví je vecou dohody príslušných cirkevných zborov. Podobne pri používaní zvonov iných kresťanských cirkví pri evanjelických pohreboch.
-
Ak sa chce v rámci evanjelického pohrebu niekto pohrebnému zhromaždeniu prihovoriť (zamestnávateľ zosnulého, obecný úrad, rozličné spolky, občianske výbory a pod.), môže tak urobiť len po predchádzajúcom dohovore s pochovávajúcim farárom
-
Evanjelický cirkevný pohreb možno vykonať aj inoveriacemu na žiadosť rodiny, ktorá predtým o pohrebe upovedomila kňaza patričnej cirkvi. Pokiaľ kňaz inej cirkvi odmietol pochovať člena svojej cirkvi, môže tak urobiť na požiadanie rodiny evanjelický farár v prípade, že tým nespôsobí verejné pohoršenie a ujmu vlastnej cirkvi, resp. zboru.
-
Cirkevný pohreb sa koná na základe žiadosti a osobnej návštevy zarmútenej rodiny na farskom úrade a nie na základe sprostredkovania pohrebnou spoločnosťou (agentúrou).
Milodary a cirkevné príspevky
Zbor získava prostriedky na svoju potrebu najmä z cirkevných príspevkov, z milodarov, ofier, zbierok, sponzorských darov a z hospodárskej činnosti s cirkevným majetkom.
Milodary na aktivity a prevádzku zboru je možné odovzdať osobne bratovi farárovi, sestrám pokladníčkam, prípadne zaslať na účet.
Čísla bankových účtov častí cirkevného zboru:
Mengusovce: SK63 0900 0000 0000 9327 6785
Lučivná: SK38 0900 0000 0000 9327 6750
Štôla: SK85 0900 0000 0000 9327 6777
Do poznámky uveďte účel daru a vaše meno.
Nech Pán Boh požehná každého darcu. Ďakujeme.
Cirkevný príspevok je povinný odvádzať každý člen cirkevného zboru vo výške 10 € určenej zborovým konventom. Cirkevný príspevok je potrebné uhradiť v hotovosti sestrám pokladníčkam, prípadne zaslať na účet.
