OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
aktualizované: 17.03.2024 13:22:17 

CIRKEVNÝ  ZBOR  EVANJELICKEJ CIRKVI A.V. MENGUSOVCE

Čo je NOVÉ

Služby Božie a oznamy:

Nedeľa 17.3.2024      5. pôstna nedeľa – Smrtná nedeľa   -   PAŠIE

  9:30   Služby Božie Lučivná

11:00   Služby Božie Mengusovce

15:00   Detská besiedka Mengusovce

.....................................................................................................................

Pondelok 18.3.2024

17:00   Spevokol mužov – kostol

18:00   Konfirmandi 1. ročník

 

Utorok 19.3.2024

17:00   Konfirmandi 2. ročník

18:00   Večerné SB – fara Mengusovce

 

Streda 20.3.2024

16:00   Večerné SB – Štôla

18:00   Evanjelizácia Pre Teba – vysielaná online v zborovej miestnosti na fare v Mengusovciach

 

Štvrtok 21.3.2024

18:00   Evanjelizácia Pre Teba – vysielaná online v zborovej miestnosti na fare v Mengusovciach

 

Piatok 22.3.2024

18:00   Evanjelizácia Pre Teba – vysielaná online v zborovej miestnosti na fare v Mengusovciach

 

Sobota 23.3.2024

18:00   Evanjelizácia Pre Teba – vysielaná online v zborovej miestnosti na fare v Mengusovciach

 

Nedeľa 24.3.2024      6. pôstna nedeľa – Kvetná nedeľa      PAŠIE

  9:30   Služby Božie Lučivná

11:00   Služby Božie Mengusovce

14:00   Služby Božie Štôla

15:00   Detská besiedka Mengusovce

18:00   Evanjelizácia Pre Teba – vysielaná online v zborovej miestnosti na fare v Mengusovciach

 

 

Pozvánky:

 

 

Pôst, Veľká noc

Vzkriesenie Pána Ježiša Krista je základom spásy ľudstva, preto je Veľká noc stredom cirkevného roku, sviatkom radosti. Na Kristovom vzkriesení je založená naša kresťanská viera. Jej podstata je vyjadrená aj v liste apoštola Pavla Galatským v tretej kapitole: „Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli“ Gal 3, 26-27. Sme teda oblečení vo vzkrieseného Krista. To, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych znamená, že aj my vstaneme z mŕtvych. Je to veľkonočný spasiteľný čin pre nás – ľudí a pre našu spásu. Veľká noc je sviatkom prechodu zo sveta do Božieho života, vstupu vykúpeného ľudstva do Božieho kráľovstva a večného života u Boha.

Pôst je prípravným obdobím pred Veľkou nocou a trvá 40 dní, teda šesť týždňov. Kresťania si pripomínajú utrpenie Pána Ježiša, smerujúce ku Jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú sobáše ani zábavy. Už kresťania v 2.storočí sa na veľkonočnú slávnosť pripravovali dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr sa rozšíril na celý Veľký týždeň. Pre prvý všeobecný koncil v Nicei je už 40 dňová prípravná doba samozrejmou vecou. Obdobie 40 dní je možné spájať s viacerými udalosťami: 40 dní sa postil Ježiš po svojom krste v rieke Jordán, 40 dní trvala cesta Izraelcov na púšti, 40 dní trval Mojžišov pôst na hore Sinaj.

V evanjelickej cirkvi sa pôst zachováva pred Večerou Pánovou. V Biblii znamená pôst obísť sa počas určitej doby bez jedla a pitia, nielen vynechanie určitých potravín. Hodnotu pôstu priznával aj Dr. Martin Luther, ktorý ju chápal ako dobrú vonkajšiu disciplinovanosť. Na prvom mieste je však viera, pretože bez nej pôst nič neznamená.

V našej cirkvi sa pôstom začína veľkonočný kruh cirkevného roka. Chrámové rúcho je – podobne ako v advente – fialovej farby. V kostoloch sa spievajú pôstne piesne. V Kvetnú a Smrtnú nedeľu a na Veľký Piatok sa na evanjelických službách Božích čítajú pašie – história utrpenia Ježiša Krista.

Pôst sa začína Popolcovou stredou. Názov pochádza z čias starozmluvnej doby, keď na znak smútku sedávali Židia v popole.

Pôst vrcholí tzv. Veľkým týždňom. Jednotlivé dni pripomínajú posledné udalosti zo života Pána Ježiša. V cirkvi sa konajú sa modlitebné stíšenia v rámci Veľkého – tichého týždňa. Zelený štvrtok symbolizuje poslednú večeru, Veľký piatok je dňom hlbokého smútku a spomienkou na ukrižovanie. V Bielu sobotu cirkev v tichosti, bez obradov spomína na pochovaného Krista, v nedeľu sa slávi Jeho zmŕtvychvstanie. Pondelok sa viaže s pozostatkami pohanských zvyklostí (oblievačka, šibanie, maľovanie vajíčok). Cirkev mu však dáva kresťanskú náplň a rovnako ako v nedeľu zvestujeme evanjelium.

V pohanských náboženstvách Slovanov a Germánov bola Veľká noc sviatkom jari, keď sa oslavovalo prebúdzanie prírody zo zimného spánku. Na čele slovanského Olympu stál boh Perún, ktorý bol znázorňovaný sochami dospelého muža, s ohňom v ruke a s hlavou obtočenou bleskami a plameňom. Jemu boli zasvätené sviatky jari – Hromnice. Medzi jeho vlastnosti patrila celková očista i osvieženie vyčerpanej prírody. Činnosť Perúna začínala súčasne s jarnou búrkou, ktorou sa príroda prebúdzala k novému životu. Prvému zahrmeniu sa v ľudových zvykoch venovala veľká pozornosť a spájali sa s ním mnohé obrady. Predmetom, ktoré boli zasiahnuté bleskom, prisudzovali Slovania liečivú moc. Na Smrtnú nedeľu vynášali dievčatá z dediny Morenu a hádzali ju do vody.